Nedávno som si na webovom portáli prečítala článok o výskumných záveroch istej spoločnosti, ktorá sa zamerala na ohodnotenie práce ženy v domácnosti. Nebol to prvý pokus ako vyčísliť prácu, ktorú niekto robiť musí, ale zväčša je prehliadaná ako samozrejmosť.

Ženy v domácnosti patria v spoločenskom rebríčku na najnižšie priečky. Medzi celebritami v médiach ich nenájdete, dokonca ani na stránkach ženských magazínov a časopisov. Pritom rodinné zázemie, pokojnú domácnosť a útulný domov si želá mať každý.

Podľa predmetného článku, vyčíslenie takejto práce v „ trhových“ cenách zaraďuje tieto ženy na úroveň hodne prevyšujúcu priemernú mzdu. I keď sa jedná v podstate iba o pokus zvýšiť váhu práce v domácnosti vo forme, ktorá je ľahká na pochopenie a lepšiu predstavivosť, zaujali ma reakcie na tento článok.

Nebolo to poprvýkrát, čo sa na požiadavky finančnej podpory a ochrany žien, ktoré nepracujú, starajú sa o domácnosť a výchovu detí ozývajú dosť negatívne a nepriateľské hlasy.

Neviem, čo si kto pod pojmom žena v domácnosti predstavuje, lebo ak by toto chápanie prekročilo isté predsudky, nevidím žiaden dôvod na takéto odsudzujúce výroky. Žena v domácnosti, o ktorej podpore hovoríme, zaisťuje svojmu manželovi domov, v ktorom si môže po práci oddýchnuť a venovať sa rodine, deťom. Žena v domácnosti zaisťuje všetky nákupy, upratovanie, varenie. Stará sa o deti, hrá sa s nimi, vodí ich neskôr na krúžky a záujmové aktivity. Rozpráva sa s nimi, tvorí im detstvo.

Pokiaľ nemá patriarchálne založeného manžela, je všetko v poriadku. Manželovi príde prirodzené svoju rodinu podporovať, rovnako ako mu príde prirodzené, že jeho žena má tiež potreby sem-tam zmeniť vzduch, zájsť si niekam s kamoškami, na kurz a pod. Pretože jeho žena počas dňa rovnako pracuje ako on. Len s výnimkou toho, že nemá žiaden plat.

Realita života však býva oveľa pestrejšia, ako si tvorcovia románov a TV seriálov vedia predstaviť, a tak množstvo žien zápasí s predsudkami a sebectvom svojich polovičiek a okolia, ktorí jej prácu v domácnosti znevažujú. Každý výdavok na deti musí manželovi preukazovať a zdôvodňovať pokladničnými bločkami, i keď si častokrát počas dňa ani nevydýchne, manžel po práci očakáva, že hádam po celodennom „ničnerobení“ by sa mala o neho ako živiteľa rodiny( teda nosiča peňazí) náležite postarať. Nie je ochotný ani trochu do starostlivosti o domácnosť a rodinu dať sám zo seba. Nie je to tak správne. Je to ponižujúce. Preto aspoň aká-taká kompenzácia v podobe materskej, RP je viac ako oprávnená a pre ženu dôležitá. Hodnota minimálnej mzdy je azda tým minimálnym ocenením toho, akú hodnotu( vyjadrenú financiami) má takáto práca ženy pre spoločnosť. Dáva jej minimálnu, ale dáva, finančnú slobodu. Ak by deti boli v škôlke, v domácnosti upratovačka, kupovali by sa hotové polotovary, stálo by to menej? Určite nie. Nehovoriac o absolútne nevyčísliteľnej hodnote, akú má prítomnosť matky na malé dieťa, na zdravý rodinný život a zachovávanie rodinných tradícií.

Minimálne, ak hovoríme o žene v domácnosti s malými deťmi predškolského veku, akákoľvek poststredoveká kritika snáh ocenenia tejto práce je nemiestna, sebecká a prízemná.