Z analýzy web stránok vyšších územných celkov ako aj z priamych odpovedí na naše otázky môžeme skonštatovať, že sa na úrovni krajov venuje problematike rodín pozornosť prevažne len v rámci zákonných povinností, hlavne v oblasti sociálnej politiky. Výnimkou je Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý nad rámec svojich povinností a v záujme rozvoja regiónu zriadil Inštitút výskumu rodovej rovnosti a starostlivosti o rodinu vo všetkých politikách BBSK, ktorý funguje od roku 2008 a svoju činnosť vykonáva prostredníctvom osvetovej, projektovej, výskumnej a vzdelávacej činnosti.
Z príspevkov samotných VÚC môžeme skonštatovať, že rodine sa na úrovni krajov venuje pozornosť hlavne v sociálnej politike. Z tohto faktu ale vyvstáva niekoľko záverov:
· sociálna politika je na Slovensku nastavená hlavne na riešenie krízových situácií, teda prijímatelia opatrení sú podmienení splnením určitých podmienok
· nesleduje sa pôsobenie ostatných politík z pohľadu priamych či nepriamych dopadov na rodiny
· opatrenia podporujúce rodiny obsiahnuté v ostatných politikách sú roztrieštené, nekoordinované a nedostatočné
· na úrovni krajov sa zvyčajne nevykonávajú žiadne, alebo len v minimálnej miere opatrenia, ktoré by prinášali akúsi pridanú hodnotu pre rodiny – vytváranie tzv. prorodinnej klímy
· kraje nemajú vypracovanú žiadnu ucelenú koncepciu rodinnej politiky so stanovenými cieľmi, opatreniami na ich dosiahnutie a časovým plánom
· v rámci rozpočtov verejných zdrojov sa nevyčleňujú prostriedky pre podporu rodín – konkrétne programy, opatrenia
Na to, aby sa štátom deklarovaná potreba podpory rodín spoločnosťou začala v plnej miere plniť aj v praxi, je nevyhnutné priviesť rodinnú politiku aj do obcí/miest a VÚC. Najspoľahlivejšou cestou sa z hľadiska doterajšieho prístupu komunálnych a regionálnych politikov javí legislatívne ukotvenie ich pôsobnosti aj v tejto oblasti, s vypracovanou metodikou na centrálnej úrovni a s aspoň čiastočnou finančnou podporou štátu.
Je potrebné, aby sa rozvinul spoločný dialóg všetkých aktérov rodinnej politiky s cieľom identifikovať potreby rodín, spôsoby ich nápĺňania ako i nevyhnutné finančné zdroje. Rodiny by mali mať možnosť navrhovať a spoluvytvárať komplexný a koordinovaný systém podpory a prevencie. Mali by mať možnosť ovplyvňovať prerozdeľovanie verejných zdrojov aj na posilňovanie tohto systému a toto právo by im malo byť garantované štátom a nie ponechané ná rozhodovanie miestnych politikov.
V spoločnosti by mali byť vytvorené spôsoby identifikácie nových perspektív, ktoré sú za hranicami tradičného systému, podporiť ich realizáciu a rozširovanie tak, aby sa vytvárali podmienky pre spájanie síl a potenciálu a pre maximálne efektívne využívanie verejných zdrojov.
Koncepčný rámec rodinnej politiky na úrovni obcí/miest a krajov, ktorý by bol vypracovávaný v súčinnosti so zástupcami rodín ako cieľovej skupiny, a ktorý by odzrkadloval aktuálne miestne a regionálne potreby, stanovoval konkrétne ciele a opatrenia na ich dosahovanie so súčasnou identifikáciou potrebných zdrojov by mohol byť účinným prostriedkom vytvárania všeobecnej prorodinnej klímy na Slovensku.