Koncepcia štátnej rodinnej politiky
Koncepcia štátnej rodinnej politiky
Úvod
Rodina svojou univerzálnosťou vytvára kontinuitu od súčasnosti k budúcnosti, bohatstvom svojich vzťahov a citovým zázemím poskytuje optimálne prostredie pre všetkých svojich členov, osobitne pre výchovu detí. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti. Vo svojich rôznych formách a podobách, ktoré sú v jednotlivých krajinách s rôznymi sociálnymi, kultúrnymi či politickými systémami odlišné, je rodina hlavným činiteľom udržateľného sociálneho rozvoja.
Rodinná politika má komplexnú a mnohorozmernú formu a vyžaduje spoločný prístup všetkých relevantných zložiek spoločnosti. Jej hlavným poslaním je prierezovo integrovať všetky kľúčové oblasti, ako sú trh práce, sociálna ochrana, vzdelávanie, bývanie, verejné služby, rovnosť príležitostí, atď. Zároveň má rodinná politika mnoho spoločných prienikov so systémovým prístupom k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Valné zhromaždenie OSN rok 2004 oficiálne vyhlásilo ako 10. výročie Medzinárodného roku rodiny a zároveň vyzvalo členské štáty, aby zvýšene zamerali v príslušnom roku svoju pozornosť na rodiny a ich špecifické potreby a problémy. Aj prostredníctvom predmetnej aktualizácie koncepcie štátnej rodinnej politiky na najbližšie obdobie pozitívne reagujeme na uvedenú výzvu OSN.
Komplexne je problematika štátnej rodinnej politiky rozpracovaná v rámci Koncepcie štátnej rodinnej politiky, ktorá bola vládou SR prijatá uznesením č. 389 dňa 4. júna 1996. Predmetná koncepcia sa pravidelne vyhodnocuje. K jej dlhodobým cieľom patrí právna ochrana rodiny a jej členov, sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín, výchova detí a mládeže, príprava na rodičovstvo, ochrana zdravia členov rodiny a demografický vývoj.
V záujme plynulého nadviazania na súčasné reformné kroky a rozsiahlosť zmien prebiehajúcich v našej spoločnosti sme pristúpili k vypracovaniu dodatku ku koncepcii štátnej rodinnej politiky. Transformačné kroky a koncepčné zmeny predstavujú z pohľadu rodinnej politiky výzvu, a to najmä v tých reformných oblastiach, ktoré priamo alebo sprostredkovane ovplyvňujú životné podmienky rodín; predovšetkým v politike zamestnanosti, vzdelávania, bývania či právnej ochrany rodiny. Kľúčovými politikami sú teda vzdelávacia politika, politika bývania, politika zamestnanosti a trhu práce a sociálna politika.
1. Aktuálne výzvy pre rodinnú politiku
Základné strategické ciele štátnej rodinnej politiky, ktorých aktuálnosť potvrdzuje aj Programové vyhlásenie vlády SR sú:
- dosiahnutie relatívnej ekonomickej nezávislosti rodín ako základ ich občianskej nezávislosti a uplatnenia ich zodpovednosti a voľby vlastnej budúcnosti,
- úspešnosť rodín v realizácii ich funkcií,
- stabilita a sociálna kvality manželských a rodičovských vzťahov v zmysle rovnoprávnosti a spoločenskej deľby rodinných rolí,
- vytváranie optimálnych podmienok na sebareprodukciu spoločnosti,
- prijímanie takých opatrení, ktoré umožnia dôsledne uplatňovať princíp voľby, resp. zlučiteľnosti pri rozhodovaní sa rodiča pre rodičovskú dovolenku.
Nad rámec uvedených cieľov súčasné spoločensko – ekonomické pomery prinášajú ďalšie nové dlhodobé ciele v oblasti štátnej rodinnej politiky, a to
- vyrovnanie sa s demografickou výzvou starnutia obyvateľstva,
- vytvorenie základu pre dlhodobú konkurencieschopnosť prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov a
- zníženie rizika chudoby rodín.
Významnými determinantmi, ktoré ovplyvňujú tvorbu rodinnej politiky, sú predovšetkým sociálnoekonomické prostredie, demografický vývoj, ako aj záväzky SR vyplývajúce z prijatých medzinárodných dokumentov a členstva v EÚ.
1.1 Sociálnoekonomické prostredie a demografický vývoj
Rodina je rozvíjajúca sa inštitúcia, ktorá je ovplyvňovaná sociálno – ekonomickými a demografickými trendmi a faktormi prebiehajúcimi v spoločnosti.
Znižovanie pôrodnosti, starnutie populácie a rast migrácie sú tri spoločné demografické trendy, ktoré v súčasnej Európe najsilnejšie ovplyvňujú počet a zloženie obyvateľstva. Zmeny je možné pozorovať aj v rodinnom správaní – pokles sobášnosti, rast rozvodovosti, nárast počtu detí narodených mimo manželstva a ďalšie, ktoré sa prejavujú v zmenách v typoch rodín, ako i v štruktúre domácností.
Tieto trendy sa premietli aj do výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov na Slovensku v roku 2001. Počet úplných rodinných domácností sa znížil za posledných desať rokov takmer o desať percent – tvoria 56,4% z celkového počtu domácností. Je to spôsobené hlavne rastom počtu domácností jednotlivcov (o 56 %) a neúplných rodín (o 29%).
V porovnaní s údajmi z roku 1991 vzrástol aj počet faktických manželstiev - spolužitie „druh a družka“. S cieľom predísť diskriminácii členov rodín, na základe formy rodinného spolužitia je pluralita rodinných foriem veľkou výzvou najmä pre právnu a sociálnu oblasť.
Sociálno-ekonomické podmienky života mali vplyv aj na počet spoločne hospodáriacich domácností. Rýchlejšie rástol počet hospodáriacich domácností vytvorených z dvoch a viac rodín. Tento vývoj je do istej miery aj dôsledkom vynútenej medzigeneračnej solidarity rodičov s rodinami svojich detí, spôsobenej nedostatkom cenovo prístupných bytov na založenie samostatnej domácnosti.
Očakávaný demografický vývoj prinesie so sebou mnoho závažných dôsledkov. Veková reštrukturalizácia populácie má ekonomické i sociálne dôsledky. Z uvedeného dôvodu sa poznatky o veľkosti populácie, jej štruktúre a predpokladanom vývoji stávajú významnými, ba možno povedať i strategickými informáciami pre formulovanie rodinnej politiky.
Spoločnosť sa musí pripraviť jednak na zvyšovanie podielu starších ľudí, postupné oslabovanie rodinnej solidarity, ako aj na integráciu väčšieho množstva cudzincov a výraznejšiu migráciu rodín za prácou. Je zrejmé, že na zvládnutie týchto zmien budú potrebné nové prístupy v rodinnej, sociálnej, hospodárskej, ako aj v migračnej politike, ktoré si zároveň budú vyžadovať užšiu medzinárodnú spoluprácu prekračujúcu rámec národných politík.
1.2 Záväzky SR v oblasti ochrany ľudských práv
Ochrana ľudských práv podnietila v posledných l0 rokoch nebývalú intenzitu v hľadaní možností plnej implementácie už prijatých medzinárodných dohovorov, nariadení a odporúčaní, ako aj vytváranie nových dokumentov rôznej právnej sily. Ide o tri závažné okruhy ľudsko-právnych záväzkov, ktoré priamo vplývajú na charakter rodinnej politiky a jej jednotlivých opatrení; t.j. práva detí, práva žien a antidiskriminácia.
V oblasti práv detí je nevyhnutná plná implementácia Dohovoru o právach dieťaťa z roku 1989 (ďalej len „dohovor“), v ktorom podľa článku č. 18 sa štáty zaväzujú pomáhať rodičom pri výchove dieťaťa a zabezpečovať rozvoj zariadení, inštitúcií a služieb starostlivosti o deti. Dohovor má vytvorený vlastný mechanizmus kontroly jeho praktickej realizácie vo všetkých krajinách, kde bol ratifikovaný, a to prostredníctvom národných periodických správ prezentovaných pred medzinárodnou komisiou, s následným hodnotením ich plnenia a návrhom opatrení. Slovenská republika v tomto roku pripravuje kombinovanú druhú a tretiu periodickú správu o. i. s odpočtom plnenia opatrení prijatých na zlepšenie sociálnej situácie detí žijúcich v rómskych rodinách a zvýšenie podpory všetkých foriem náhradnej rodinnej výchovy. Plná legislatívna implementácia dohovoru sa bude realizovať v novele zákona o rodine.
Z ďalších medzinárodných dohovorov, ktoré Slovenská republika ratifikovala a upravujú oblasť práv rodiny a detí, je z tohto hľadiska významný Dohovor o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, Dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993 a Dohovor práv a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1966.
V oblasti práv žien sa kladie dôraz na plnú implementáciu Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a plnenie záväzkov vyplývajúcich z Pekinskej akčnej platformy. Slovenská republika v tomto roku pripravuje druhú periodickú správu o plnení Dohovoru.
Zabraňovanie diskriminácii v praktickom živote predpokladá plnú implementáciu Dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde z hľadiska rodinnej politiky ide predovšetkým o odstránenie bariér prístupu menšín, etnických skupín, migrantov a iných skupín k štátnej podpore a k službám pre rodinu.
Z hľadiska harmonizácie pracovných a rodinných povinností má osobitný význam uplatňovanie – Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi zamestnancami a so ženami zamestnankyňami; zamestnancami so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981 (k oznámeniu č. 205/2003 Z. z.). Jeho dôsledná aplikácia vo vnútroštátnej legislatíve, najmä v oblasti pracovného práva, služieb zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia má umožniť osobám so zodpovednosťou za rodinu ( voči nezaopatreným deťom a k iným členom najbližšej rodiny, odkázaným na ich starostlivosť alebo podporu), ktoré chcú byť zamestnané, uplatniť ich právo vykonávať alebo získať zamestnanie bez toho, aby sa stali objektom diskriminácie a podľa možností bez rozporu medzi ich zamestnaním a zodpovednosťou za rodinu.
Zároveň v zmysle revidovaného Medzinárodného akčného plánu o starnutí je SR zaviazaná vypracovať koordinovanú a integrovanú politiku, ktorá zosúladí spoločnosť a ekonomiku s demografickými zmenami.
1.3. Záväzky SR vyplývajúce z členstva v Európskej únii
Mimoriadne aktuálne zostáva uplatnenie acquis communautaire a z neho vyplývajúce dokumenty Európskej únie vo vzťahu k právam, ochrane a podpore členov rodín v rámci voľného pohybu osôb.
Lisabonská stratégia zastrešujúca viacero parciálnych stratégií a iniciatív, svojimi cieľmi súbežne s prioritami rodinnej politiky určujúcimi jej najbližšie smerovanie akcentuje podporu zosúladenia pracovných a rodinných povinností, podporu prístupu k vzdelaniu ako dôležitého nástroja prevencie dlhodobého vylúčenia zo spoločenského diania. Uvedené ciele sú akceptované aj v rámci Národného akčného plánu zamestnanosti na roky 2004 - 2006, ktorého cieľom je predovšetkým napĺňanie Lisabonských cieľov v oblasti zamestnanosti a proces postupnej realizácie Európskej stratégie zamestnanosti v podmienkach Slovenskej republiky. K čiastkovým cieľom Lisabonskej stratégie smerujúcim k dosiahnutiu plnej zamestnanosti do roku 2010 patrí dosiahnutie 60% miery zamestnanosti žien a zabezpečenie dostupnosti zariadení poskytujúcich starostlivosť o deti; a to pre 33% detí do troch rokov veku a pre 90% detí nad touto vekovou hranicou.
Podpísaním Spoločného memoranda o inklúzii v decembri 2003 Slovenská republika uznala boj proti chudobe a sociálnej exklúzii za jednu z najdôležitejších výziev. V plnom rozsahu sa prihlásila k účasti na procese sociálnej inklúzie v Európskej únii a vstupom do Európskej únie na Otvorenej metóde koordinácie v otázkach chudoby a sociálnej exklúzie. V tejto súvislosti bol vypracovaný Národný akčný plán inklúzie na roky 2004 - 2006. Predmetný akčný plán implementuje spoločné ciele EÚ v oblasti chudoby a sociálnej exklúzie do národných cieľov, opatrení a programov, pričom berie do úvahy najbezprostrednejšie priority, na ktorých sa dohodli vláda Slovenskej republiky a Európska komisia už v Spoločnom memorande o inklúzii.
Rodinná politika svojimi navrhovanými prioritami na roky 2004 - 2006 bezprostredne reaguje na uvedené dokumenty.
2. Princípy rodinnej politiky
Vo všeobecnosti základom sociálnej politiky sú princípy osobnej zodpovednosti, spravodlivosti a solidarity. Efektívnosť rodinnej politiky, ale aj iných rodine blízkych politík, je podmienená dôsledným uplatňovaním jej princípov pri formulovaní a aj praktickom uplatňovaní opatrení prijatých na jej realizáciu. Princípy, na ktorých základe sa má rodinná politika v ďalšom období realizovať sa zásadne neodlišujú od tých, ktoré boli definované v Koncepcii štátnej rodinnej politiky prijatej vládou SR v roku 1996. Viac ako zmena princípov je potrebné ich konkrétne uplatnenie.
2.1 Princíp spoluzodpovednosti
Kľúčovým princípom rodinnej politiky je spoluzodpovednosť rodiny za uspokojovanie potrieb svojich členov. Rodina má mať šancu preukázať svoju životaschopnosť, silu, sebestačnosť a zodpovednosť. Miera ekonomickej nezávislosti rodiny je priamo úmerná miere občianskej nezávislosti rodiny. Štát ponukou variantných nástrojov riešenia životných situácií podporuje slobodu voľby jej rozhodovania. V tejto súvislosti zdôrazňujeme spoluzodpovednosť rodiny a jej aktívnu participáciu pri riešení nepriaznivých životných situácií rodiny.
2.2 Princíp subsidiarity
Postupná decentralizácia viacerých kompetencií štátu, predovšetkým v oblasti služieb na samosprávne orgány posilňuje praktické uplatňovanie princípu subsidiarity v rodinnej politike a zodpovednosti subjektov na nižších úrovniach, ktoré môžu adresnejšie reagovať na konkrétne potreby rodín. Predpokladom úspešnosti týchto krokov je komplexnosť ich realizácie. Dôležité je zdôrazniť, že v súlade s Ústavou SR na centrálnej úrovni za realizáciu štátnej rodinnej politiky zostáva zodpovedný štát.
2.3 Princíp adresnosti a účelnosti
Posilnenie princípu adresnosti, adresnej podpory jednotlivca má snahu zvýšiť účelnosť a efektivitu jednotlivých nástrojov rodinnej politiky, a tak zabrániť paušalizácii prístupu.
2.4 Princíp solidarity a zásluhovosti
Princíp solidarity rešpektuje garanciu nevyhnutnej miery účasti spoločnosti na riešení nepriaznivej sociálnej situácii jednotlivca. Aj v rámci princípov rodinnej politiky máme zároveň záujem podporiť princíp zásluhovosti, ktorý sa odvíja od priameho vkladu jednotlivca do spoločnosti.
2.5 Princíp rodovej rovnosti
Identifikované priority rodinnej politiky na ďalšie obdobie, osobitne podpora harmonizácie pracovného a rodinného života predpokladajú citlivé uplatňovanie princípu rodovej rovnosti.
2.6 Princíp rovnosti prístupu k rodičom, bez ohľadu na právnu formu
Princíp rovnosti prístupu k rodičom, bez ohľadu na právnu formu rodiny je založený na zamedzení zvýhodňovania určitej formy rodiny na úkor inej formy.
2.7 Princíp koordinácie a harmonizácie rodinnej politiky
Rodinná politika, ktorá sa premieta do viacerých kompetencií štátu a pôsobnosti ďalších subjektov participujúcich na verejnom pôsobení na rodinu, ako sa konštatuje v ďalšej časti materiálu, zvýrazňuje požiadavku dôslednejšej koordinácie a harmonizácie rodinnej politiky, resp. rodine naklonených politík a opatrení podporujúcich plnenie funkcií rodiny tak na horizontálnej, ako aj na vertikálnej úrovni. Absencia spoločného prístupu všetkých subjektov zodpovedných za tvorbu rodinnej politiky aj jej realizáciu, najmä v čase transformačných procesov, môže výrazne oslabovať a sťažovať úsilie o podporu rodiny. Zabezpečenie ochrany rodín s nezaopatrenými deťmi a ďalších skupín obyvateľstva, v rámci reforiem systému sociálnej ochrany patrí medzi najnaliehavejšie výzvy, súvisiace s riešením chudoby, ktoré spoločne identifikovala Slovenská republika a Európska komisia.
2.8 Princíp vyváženosti a flexibility
Dosiahnutie vyváženosti pomoci rodine v jednotlivých etapách rodinného životného cyklu znamená o. i zmenu tradičnej orientácie rodinnej politiky na mladé rodiny a rodiny v čase starostlivosti o nezaopatrené deti. Akákoľvek pomoc rodine by mala ponukou alternatívneho výberu priamej alebo nepriamej formy, podporiť rodinu v jej vlastnom spôsobe riešenia životnej situácie.
Princíp flexibility súčasne predpokladá harmonizáciu nástrojov pomoci tak, aby využitie nástroja z jedného systému nehrozilo sankciou v inom systéme.
2.9 Princíp otvorenosti a prístupnosti k zmenám
Koncepčné zámery a plány v oblasti verejného pôsobenia na rodinu si vyžadujú systematicky monitorovať a komplexne analyzovať sociálno-ekonomické podmienky života rodín, demografické a hodnotové aspekty správania. Na základe tohto poznania môžu subjekty zodpovedné za koncepciu a realizáciu rodinnej politiky navrhovať opatrenia na korekciu, doplnenie alebo aj zmenu verejnej podpory rodiny.
Vyžaduje to systematický zber dát relevantných pre zhodnotenie životných podmienok rodín, osobitne v oblasti právnej ochrany rodiny, sociálno-ekonomických podmienok jej života, v oblasti vzdelávania a ochrany zdravia jej členov. Ďalej plánovitý výber výskumných tém, realizáciu výskumných zisťovaní a ich harmonizáciu s inými vnútroštátnymi aj medzinárodne periodicky organizovanými výskumnými zisťovaniami, napr. výskum populačnej klímy, Mikrocensus, sčítanie obyvateľov, domov a bytov v SR, prieskumy hodnotovej orientácie, postojov názorov a očakávaní mladých ľudí a rodín v rôznych etapách rodinného životného cyklu.
3. Základné priority realizácie rodinnej politiky na roky 2004 – 2006
Základnou prioritou v oblasti realizácie rodinnej politiky zostáva podpora rodiny pri plnení jej funkcií. Spôsob a voľba nástrojov pomoci a podpory rodiny sa menia v čase, sú determinované aktuálnymi potrebami rodín v konkrétnych spoločensko-ekonomických podmienkach.
Úlohou rodinnej politiky je predovšetkým plánovať, podporovať a koordinovať realizáciu politík iných rezortov tak, aby vyjadrovali jednotnú perspektívu rodiny a jej členov. Koncipovanie rodinnej politiky si tak vyžaduje úzku spoluprácu s inými rezortmi. Cieľom predmetného materiálu je aktualizácia vybraných oblastí rodinnej politiky a zosúladenie rodinnej politiky s prebiehajúcimi reformami v daných oblastiach. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné koncepčne a systémovo zjednotiť a prepojiť strategické nástroje rodinnej politiky, ktoré sa pripravujú alebo sú už uplatňované v politikách jednotlivých rezortov.
Na Slovensku v súčasnosti prebiehajú vo viacerých oblastiach reformné procesy, ktoré majú priamy dosah na rodinu. Rodina je teda vystavená množstvu sociálnych a ekonomických zmien. V intenciách prebiehajúcich reforiem a súčasnej spoločensko-ekonomickej klímy je v záujme vlády SR zamerať sa prioritne v najbližšom období na tie oblasti rodinnej politiky, ktoré si vyžadujú najrozsiahlejšiu verejnú podporu zo strany spoločnosti. Ide o potrebu podpory uvedených prioritne rovnocenných oblastí
- zlepšenie prístupu k vzdelávaniu,
- dostupnosť bývania,
- zosúladenie pracovného a rodinného života
(opatrenia na pomoc rodinám s potrebou starostlivosti o člena rodiny z dôvodu veku alebo zdravotného stavu), - právna ochrana rodiny a pomoc v krízových situáciách.
Teda cieľom predmetného materiálu je v rámci rodinnej politiky podporiť vzdelanosť, zamestnateľnosť a sociálnu súdržnosť. Za kľúčové v súlade s Lisabonskou stratégiou považujeme:
- v oblasti vzdelávania reformovať iniciačné vzdelanie a zabezpečiť základné zručnosti a kvalitu vzdelávania, dosiahnuť kvalitné vzdelanie pre každé dieťa bez ohľadu na rodinné a socio-ekonomické prostredie a vytvoriť integrovaný trh celoživotného vzdelávania;
- v oblasti bývania prostredníctvom bytovej politiky podporiť mobilitu, prorodinnú politiku a prístup k bývaniu nízkopríjomvých rodín;
- v oblasti sociálnej politiky vyrovnať sa s demografickou výzvou starnutia obyvateľstva, zabezpečiť efektívnu koordináciu sociálnej ochrany s politikou zamestnanosti, znižovať daňové zaťaženie práce najmä u nízkopríjmových skupín a minimalizovať zneužívanie sociálneho systému.
3.1. Zlepšenie prístupu k vzdelávaniu
V oblasti zlepšenia prístupu k vzdelávaniu ako kľúčové úlohy vnímame odstránenie možných bariér prístupu detí k plneniu si povinnej školskej dochádzky, umožnenie prístupu k štúdiu na stredných a vysokých školách, podporu systému celoživotného vzdelávania, ako aj vytváranie vhodných podmienok pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Najzávažnejšie poznatky z analýzyRacionalizácia prebytočných kapacít vyvolaná reformou základného a stredného školstva vyvoláva potrebu prispieť k riešeniu (fyzického) prístupu detí do základných škôl nástrojmi verejnej politiky
Vysoké školy sa už dlhší čas stretávajú so závažnými problémami, ktoré spôsobujú ich nízku konkurencieschopnosť a neustále sa znižujúcu kvalitu pri zvyšujúcom sa počte vysokoškolských študentov.
Poznatky z praxe evokujú požiadavku systémového prístupu k vytváraniu podmienok pre celoživotné vzdelávanie (pozn. počnúc od predškolskej prípravy) pri plnom rešpektovaní princípu rovnosti príležitostí.
Rozdielna pozícia študujúceho v jednotlivých systémoch(v sociálnom, zdravotnom, školskom, doprave) sťažuje hľadanie adresných foriem podpory,(pozn. aj nositeľov podpory), ktoré by dôsledne rešpektovali zásadu rovnosti prístupu k vzdelávaniu najmä vo vzťahu k deťom z nízko príjmových rodín.
Zamestnanci so zodpovednosťou za rodinu, aj napriek väčšiemu zaťaženiu v porovnaní so zamestnancami bez týchto povinností nie sú podporovaní alebo zvýhodnení v rámci existujúcich právnych predpisov upravujúcich vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, čo sa týka prístupu k vzdelaniu.
VýchodiskáNa základe uvedenej analýzy v oblasti vzdelávania je potrebné podporovať možnosť detí ukončiť povinnú školskú dochádzku a po jej ukončení možnosť riadne navštevovať školu a vzdelávať sa. V prípade detí zo sociálne slabších rodín budeme tento cieľ podporovať motivačnými krokmi pre školy a rodiny.
Základné a stredné školy dnes spravujú obce a vyššie územné celky, preto úlohou štátu je správne nastaviť pravidlá a podporovať vybrané celoštátne iniciatívy. V tejto súvislosti je potrebné zamerať sa na aktivity, ktoré pomáhajú zavádzať do škôl počítače a internet, a to tak, aby neslúžili len pre žiakov, ale po skončení výučby by sa stali komunitným centrom osvety medzi obyvateľstvom. Zároveň je potrebné posilniť program výučby cudzích jazykov. Uvedené aktivity máme záujem podporiť z prostriedkov štrukturálnych fondov.
V záujme zlepšenia prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu sa v súčasnosti pripravuje reforma financovania vysokých škôl. Jedným z kľúčových cieľov reformy vysokého školstva je ozdraviť deformovaný vysokoškolský systém. Navrhuje sa zaviesť transparentný systém školného sprevádzaného schémou pôžičiek splácaných po skončení štúdia a splátok závislých iba od budúceho príjmu študenta. Zavedenie systému pôžičiek spolu s extenzívnym systémom sociálnych štipendií sprístupní vysoké školy študentom zo sociálne slabšieho prostredia.
Ako nevyhnutný podsystém vzdelávania, ktorý pružne reaguje na požiadavky súčasnosti (inovácie, počítačové schopnosti, jazykové schopnosti, rekvalifikácie) vnímame celoživotné vzdelávanie. Vzdelávanie musí byť dostupné nielen v prvej etape života, ale celoživotne, a to spôsobom, ktorý závisí od osobných a profesionálnych potrieb jednotlivca. Vzhľadom na uvedené máme záujem z úrovne štátu podporovať systém celoživotného vzdelávania, a to predovšetkým zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu.
Nezastupiteľné miesto v oblasti vzdelávania zohrávajú aj rôzne podporné mechanizmy, ako je zabezpečenie dostupnosti školských zariadení, zachovanie systému zliav v doprave pre žiakov, otázka bezbariérovosti školských budov.
Nástroje riešenia- Národný akčný plán zamestnanosti
- Národný akčný plán inklúzie
- Novela zákona o vysokých školách
- Návrh zákona o financovaní vysokých škôl
- Návrh zákona o študentských pôžičkách
- plány regionálneho rozvoja miest a obcí
- prostriedky štátneho rozpočtu
- dotačné programy MPSVR SR
- prostriedky ESF
3.2. Dostupnosť bývania
V oblasti zabezpečenie dostupnosti bývania máme v najbližšom období záujem podporiť prostredníctvom nástrojov bytovej politiky adresnosť a flexibilitu pomoci štátu, ako aj samosprávy v oblasti bývania a možnosti rozhodovania medzi obstaraním a prenájmom bývania. Opatrenia budú smerovať k vytváraniu podmienok pre odstraňovanie nerovnováhy medzi jednotlivými piliermi trhu bývania ako podmienky pre fungovanie efektívneho trhu s bývaním. Opatrenia tiež budú nasmerované viac na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.
Najzávažnejšie poznatky z analýzyDlhodobým cieľom bytovej politiky na Slovensku je dosiahnuť stav, keď existuje fungujúci trh s bytmi ako nástroj uspokojovania potrieb bývania a pomoc v riešení otázky bývania sociálne slabším rodinám. Existujúce nástroje podpory bývania nesporne prispeli k oživeniu bytovej výstavby v SR v posledných rokoch. Systém však ponúka mnohokrát protichodné opatrenia vo vzťahu k uvedeným cieľom. Otázka je tiež, aký podiel na zmienenom oživení výstavby má systém a akú oživenie ekonomiky.
Ako významný posun možno hodnotiť zrušenie dotácie úrokovej miery na hypotekárne úvery, ktoré vstúpi do platnosti od roku 2005, pričom zdroje, ktoré toto opatrenie kryli, budú presmerované na podporu výstavby nájomného bývania. Dotácia úrokovej miery na hypotekárne bývanie bolo jedným z opatrení, s ktorými sa spájalo viacero z vyššie spomínaných problémov.
Existujúci systém podpory bývania zatiaľ nedisponuje dostatočne efektívnymi nástrojmi na riešenie bývania všetkých sociálne slabších skupín obyvateľstva vrátane starších ľudí, ktorí nie sú schopní pokrývať náklady na väčšie byty alebo rodinné domy. Rodinám, ktoré sa ocitli v hmotnej núdzi, sa v rámci sociálnej pomoci poskytuje príspevok na bývanie.
VýchodiskáHlavným východiskom v oblasti bývania je nedostatok dostupného nájomného bývania. Zabezpečenie dostupnosti bývania je potrebné riešiť predovšetkým vo vzťahu k mladým rodinám s deťmi a marginalizovaným skupinám obyvateľstva.
Jedným z hlavných cieľov politiky v oblasti bývania marginalizovaných skupín je prispieť k zabráneniu sociálneho vylúčenia osôb prostredníctvom nástrojov na zabezpečenie bývania. Z uvedeného vyplýva, že zabezpečenie finančnej a celkovej dostupnosti bývania vo vzťahu k marginalizovaným skupinám obyvateľstva, t.j. tých, ktorí si na trhu s bytmi nedokážu sami zabezpečiť adekvátne bývanie, zostáva prioritnou úlohou aj v nasledujúcom období. Pre priblíženie sa k týmto potrebám je nevyhnutné, aby sa zvýšila intenzita a podpora výstavby predovšetkým cenovo dostupných (verejných) nájomných bytov. Zároveň považujeme za dôležité, aby politika riešila okrem úzkeho pohľadu na problém bývania aj problémy s aktivitou a zručnosťami marginalizovaných skupín v prípadoch, ktorých to je relevantné.
Ako hlavné opatrenia navrhujeme napr. výstavbu obydlí do vlastníctva za spoluúčasti pri výstavbe budúcich vlastníkov, tzv. lacné jadrá, poskytovanie stavebných hmôt a školení pre získanie zručností pri výstavbe, výstavbu ubytovní za spoluúčasti budúcich nájomníkov, výstavbu finančne dostupných nájomných bytov, zvýšenie príspevku na bývanie.
Nástroje riešenia- Štátny fond rozvoja bývania
- Výskum v oblasti vykonania možných opatrení v záujme zvýšenia flexibility ponukovej a dopytovej strany trhu bývania so zachovaním náležitej právnej ochrany
- Prostriedky štátneho rozpočtu
- Prostriedky zo štrukturálnych fondov a Svetovej banky
3.3. Podpora zosúladenia pracovného a rodinného života – opatrenia na pomoc rodinám s potrebou starostlivosti o člena rodiny z dôvodu veku alebo zdravotného stavu
Zámerom zosúladenia pracovného a rodinného života je podporovanie pracujúcich rodičov k vykonávaniu práce, ktorá im umožní relatívnu ekonomickú nezávislosť, posilnenie motivácie rodičov mať a riadne vychovávať svoje deti tak, aby sa vytvárala rodičovská stratégia prežitia pre tých, ktorí čelia nepriaznivým podmienkam na trhu práce a podporovanie zabezpečovania starostlivosti o osoby odkázané na starostlivosť pracujúcich, tak aby táto možnosť starostlivosti bola prístupná všetkým pracujúcim s osobitným dôrazom na prístupnosť pre nízkopríjmové rodiny.
Najzávažnejšie poznatky z analýzy
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že medzi najdôležitejšie hodnoty dnešnej spoločnosti patrí rodina a práca. V oblasti harmonizácie rodinného a pracovného života vnímame zo strany spoločnosti nedostatok flexibilných nástrojov k dosiahnutiu lepšej rovnováhy medzi profesionálnym a rodinným životom.
V nasledujúcej časti poukážeme na niektoré najzávažnejšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z analýzy vykonanej v predmetnej oblasti.
V niektorých prípadoch, najmä u matiek s nižšími príjmami zo zárobkovej činnosti, vzniká nárok na nižšiu mesačnú dávku materského, ako je výška rodičovského príspevku.
Definícia podmienok riadnej celodennej starostlivosti o dieťa do 6 alebo 7 rokov veku v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kedy je štát platiteľom na starobné a invalidné poistenie za rodiča, ktorý sa o dieťa stará, prakticky vylučuje využitie inštitucionálnych (denných) služieb starostlivosti o dieťa.
Prax potvrdzuje, že zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ktorý svojimi podmienkami nároku podporuje predovšetkým individuálnu starostlivosť o dieťa do troch, resp. do šesť rokov veku, je v niektorých prípadoch prekážkou možnosti využitia služieb predškolských zariadení, najmä zo strany rodiča, ktorý by sa po dlhšom období osobnej starostlivosti o dieťa chcel pripraviť na vstup na pracovný trh. Toto obmedzenie sa zvlášť dotýka osamelých rodičov, pre ktorých je umiestnenie dieťaťa do predškolského zariadenia finančne náročnejšie. To platí aj pre možnosť využitia služieb zamestnanosti pri sprostredkovaní vzdelávania rodičom - uchádzačom o zamestnanie, ktorí by v čase absolvovania vzdelávania potrebovali využiť služby predškolských zariadení.
Aktuálnym požiadavkám rodín s členom odkázaným na starostlivosť inou osobou nevyhovuje ani existujúca sieť a kapacita predškolských zariadení. Pretrvávajúce regionálne rozdielnosti sú najmä v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na krytie nákladov na ich prevádzku. V ponuke služieb sú minimálne zastúpené služby starostlivosti o deti pri potrebe zabezpečenia nevyhnutnej starostlivosti v náhodných alebo krátkodobo trvajúcich situáciách, ktoré by mohli účinne pomôcť najmä v čase absolvovania vzdelávacích rekvalifikačných kurzov rodičov, ktorí sa chcú po dlhšom období osobnej starostlivosti o dieťa vrátiť do zamestnania alebo získať nové zamestnanie.
Nepostačujúca je tiež súčasná sieť a kapacity terénnych sociálnych služieb a koordinovaných sociálno-zdravotných služieb pre starších členov rodín a členov rodín so zdravotným postihnutím. Takmer absentujú odľahčovacie služby pre rodinných opatrovateľov, napr. denný stacionár, nočný stacionár, systém núdzového volania, profesionálne návštevné služby - opatrovateľské a ošetrovateľské, pomoc v domácnosti, poradenstvo – podporné skupiny pre neformálnych opatrovateľov. V sieti služieb absentujú komunitné centrá, ktoré by zastrešovali komplex prepojenia inštitucionálnej starostlivosti s terénnymi službami a odľahčovacími službami.
VýchodiskáV oblasti podpory a zosúladenia rodinného a pracovného života sa v najbližšom období zameriame predovšetkým na podporu mladých rodín s deťmi a podporu rodín, ktoré sa starajú o svojho príbuzného odkázaného na pomoc.
Zameriame sa predovšetkým na podporu zvýšenia flexibility trhu práce, podporu vzdelávacích aktivít zameraných na opätovné začlenenie žien na pracovný trh, podporu ústretovejšieho prístupu zamestnávateľa k zamestnaným rodičom, ako aj na rozvinutie informačných služieb o existujúcej sieti služieb starostlivosti o deti a o osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb (rodičov) poskytovaných v pôsobnosti samosprávnych orgánov, ako aj neštátnych subjektov.
V záujme posilnenia princípu zodpovednosti rodiny máme záujem poskytnúť flexibilnejšiu podporu rodinám s deťmi do troch rokov, a to zavedením príspevku na podporu starostlivosti o dieťa do troch rokov.
Ako ďalšie opatrenie v rámci efektívnejšej podpory pracujúcich rodičov a ich motivácie účasti na trhu práce navrhujeme zjednotenie daňového a odvodového bonusu do jednotného systému a zvýšenie jednotného bonusu.
Z hľadiska harmonizácie jednotlivých legislatívnych úprav je potrebné zosúladiť definovanie podmienok osobnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, a to jednak na účely poskytovania rodičovského príspevku, ako aj na účely starobného a invalidného poistenia. Zároveň je potrebné odstrániť rozdielnosti v príjmovej situácii rodičov v rámci nároku na výplatu nižšej mesačnej dávky nemocenského poistenia, ako je výška rodičovského príspevku.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vládny návrh zákona o rodine medzi dôvody na základe ktorých môže súd výnimočne predĺžiť priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela na viac ako päť rokov, uvádza aj prípady, kedy sa bývalý manžel osobne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo manžel sám má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Súčasťou vládneho návrhu je i návrh na predĺženie maximálnej doby, po ktorú je otec dieťaťa povinný prispievať na úhradu výživy z pôvodného roka na dva roky. Ďalej sa navrhuje zmeniť viazanosť pôvodného trvania nároku tehotnej ženy na zabezpečenie výživy dieťaťa, ktoré sa má narodiť. Doba na poskytovanie výživného na dieťa je ustanovené odkazom na zákonník práce, teda viaže sa na trvanie nároku na materskú dovolenku podľa zákonníka práce.
Demografické starnutie populácie, prebiehajúca decentralizácia verejnej správy, rastúca požiadavka poskytovania komplexných a kvalitných služieb zo strany občanov si vyžiadali reformu systému sociálnej pomoci.
V súčasnosti sa pripravuje zákon o sociálnych službách, ktorý bude definovať nový právny rámec pre poskytovanie sociálnych služieb. V rámci podpory neformálnej starostlivosti rodiny sa v pripravovanom zákone navrhuje právne zavedenie odľahčovacích (podporných) služieb pre rodinu, ktorá sa stará o svojho člena odkázaného na pomoc. Cieľom uvedeného opatrenia je podpora neformálnej starostlivosti poskytovanej v rámci rodín (ekonomický aspekt pre spoločnosť), predchádzanie stavu vyčerpania uvedených rodín, podpora zdravých rodinných vzťahov, umožnenie zotrvania opatrujúceho na pracovnom trhu, ako aj možnosť zachovania si aj ich spoločenského života. Pripravovaný zákon teda sleduje podporu neformálnej starostlivosti poskytovanej v rámci rodinného, príbuzenského spoločenstva. V tejto súvislosti je potrebné zvážiť aj možnosť zavedenia podporných nástrojov pre rodinu pri plnení si rodinných povinností v rámci systému sociálneho poistenia.
Zároveň v rámci reforiem zdravotníctva a sociálneho systému bola vypracovaná Koncepcia dlhodobej a sociálnej starostlivosti, s cieľom riešiť problematiku prekrývania, previazanosti a koordinácie sociálnych a zdravotníckych služieb. Systémovým princípom danej koncepcie je dominacia poskytovania starostlivosti v domácnosti a v komunite nad ústavnou – inštitucionálnou starostlivosťou.
Kľúčovú úlohu v dlhodobej starostlivosti zohráva rodina a blízki klienta, ktorí poskytujú dlhodobú starostlivosť a na ktorých starostlivosť spätne vplýva. Verejný sektor má prevziať zodpovednosť, len ak sa občan a jeho rodina nedokáže o seba postarať. Dlhodobá starostlivosť sa bude poskytovať v domácnosti (ako neformálna starostlivosť rodiny, príbuzných a blízkych o klienta, alebo ako formálna - profesionálna opatrovateľská a ošetrovateľská starostlivosť), v komunitných zariadeniach (denné stacionáre, rehabilitačné centrá, obcou organizovaný care-management) a ako ústavná starostlivosť (v zariadeniach dlhodobej starostlivosti). Integrovanými zariadeniami dlhodobej starostlivosti sa stanú viaceré z dnešných zdravotníckych a sociálnych zariadení.
Jedným zo zámerov koncepcie je tiež podpora neformálnej starostlivosti v domácom prostredí a rozšírenie komunitných foriem integrovanej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. V zmysle predmetných koncepčných zámerov má mať úloha a zodpovednosť rodiny v dlhodobej starostlivosti verejnú podporu vo forme poradenstva, podporných služieb a programov, prechodného umiestňovania klientov v inštitúciách dlhodobej starostlivosti na odbremenenie príbuzných apod. Koncepcia zároveň konštatuje, že starostlivosť zo strany rodiny je obmedzená v rodinách, kde rodičia a deti žijú rozdelene, s menším počtom detí, so zamestnanými ženami, s nezáujmom o príbuzných a pod..
Koncepcia predpokladá slobodu výberu poskytovateľa starostlivosti (vrátane rodinného príslušníka) zo strany občana, ktorému sa starostlivosť poskytuje, respektíve jeho zákonného zástupcu – teda predpokladá vlastné rozhodovanie klienta a zároveň možnosť alternatívneho výberu služieb v domácnosti.
Vzhľadom na prebiehajúci proces decentralizácie možno konštatovať, že takmer všetky služby a nástroje v rámci rodinnej politiky sú v kompetencii samosprávnych orgánov. Na základe uvedeného je dôležité podporovať a usmerňovať samosprávu v rozvoji služieb, ktoré vychádzajú z konkrétnych potrieb danej komunity. Štát pritom vytvára vhodné legislatívne prostredie. Za základ úspešného plánovania a regionálneho rozvoja považujeme vykonanie dôkladnej analýzy daného regiónu, obce či mesta. Z úrovne štátu ako dôležité v tejto súvislosti vnímame aj potrebu podpory rovnomernejšieho rozvoja regiónov. Z uvedeného dôvodu budeme prostredníctvom rôznych rozvojových impulzov a investičných stimulov podporovať menej rozvinuté regióny.
Nástroje riešenia- Národná správa o stratégii udržateľnosti a primeranosti dôchodkov na Slovensku
- Národný akčný plán zamestnanosti
- Národný akčný plán inklúzie
- Návrh zákona o sociálnych službách
- Návrh zákona o dlhodobej starostlivosti
- Novela zákona o rodičovskom príspevku
- Návrh zákona o príspevku na služby starostlivosti o dieťa do troch rokov veku
- Novela zákona o sociálnom poistení
- Súťaž „Zamestnávateľ ústretový k rodine“
3.4. Právna ochrana rodiny a pomoc v krízových situáciách
Hlavným cieľom v oblasti právnej ochrany rodiny a pomoci v krízových situáciách je vytvorenie funkčného a univerzálneho systému ochrany a pomoci rodine. V súlade so základnými princípmi rodinnej politiky štátu je rodina z hľadiska osobnostného rozvoja každého človeka primárnym subjektom. Úlohou štátu je rodinu právne chrániť, vytvárať jej rámcové, legislatívne, ekonomické a inštitucionálne podmienky pre fungovanie a priestor na uplatnenie jej vlastnej zodpovednosti. V prípade, že rodina vo svojej základnej funkcii zlyháva, je prostredníctvom nástrojov rodinnej politiky štátu potrebné urobiť všetko preto, aby sa vzťahy v rodine upravili, zlepšili a zároveň sa sanovali najzávažnejšie problémy, ktoré by celkovo pomohli rodine stabilizovať sa a plniť si svoje úlohy.
Najzávažnejšie poznatky z analýzySúčasná právna ochrana rodiny a jej členov nezodpovedá potrebám vyplývajúcim z nových spoločensko-ekonomických podmienok života rodín.
Na základe praktických skúseností a návrhov zamestnancov štátnej správy, orgánov samosprávy, neštátnych subjektov, prieskumov súčasného stavu, ako i v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je nevyhnutné vykonať zmeny v úprave občianskoprávnych vzťahov vrátane rodinných vzťahov, ako aj v úprave sociálno-právnej ochrany detí, ako aj dospelých a v oblasti sociálnej prevencie. Za zvlášť dôležité pokladáme zmeny v oblasti prevencie a eliminácie násilia páchaného na deťoch, ženách, starších osobách a osobách so zdravotným postihnutím.
V súčasnosti si plne uvedomujeme, že sociálno-patologické javy sú aktuálnym problémom celej spoločnosti. Pri riešení sociálnych situácií v rodinách stále väčší význam nadobúda sociálna prevencia, sociálno-právna ochrana či sociálne poradenstvo.
Poskytnutie včasnej a účinnej pomoci môže vo veľkej miere predchádzať alebo zamedziť výskytu sociálno-patologických javov a viesť k redukcii, resp. k odstráneniu ich sociálnych dôsledkov. Súčasný stav v oblasti zabezpečovania prevencie sociálno-patologických javov nemôžeme považovať za vyhovujúci, nakoľko nie je primerane doceňované vykonávanie sociálnej prevencie ako odbornej činnosti a nie sú vytvorené ani dostatočné systémové podmienky pre jej výkon.
V oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej prevencie, ako aj v oblasti sociálnej pomoci sú potrebné zmeny najmä z dôvodu nepostačujúcej a nevyhovujúcej právnej úpravy sociálno-právnej ochrany detí, sociálnej prevencie a náhradnej starostlivosti v právnom rámci sociálnej pomoci, rekonštrukcie sociálneho systému, zámerov v oblasti decentralizácie a modernizácie verejnej správy, zabezpečenia implementácie medzinárodných dokumentov do právneho poriadku SR, pripravovaných zmien v oblasti rodinného práva, občianskeho práva, trestného práva a výchovy a vzdelávania.
V oblasti rodinného práva z hľadiska sociálno-právnej ochrany detí sú nevyhnutné zmeny a úpravy najmä v časti výchovných opatrení, rodičovských práv a povinností, náhradnej výchovy, osvojení, opatrovníctva, ako aj v oblasti vzájomnej vyživovacej povinnosti a výživného a pod. Uvedené zmeny sú súčasťou vládneho návrhu zákona o rodine. Vládny návrh zároveň priznáva dieťaťu v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú a právo byť vypočutú v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o týchto veciach.
V Občianskom súdnom poriadku z hľadiska sociálno-právnej ochrany detí je potrebná úprava najmä v častiach
- dĺžky súdneho konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a
- výkonu rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
V tejto súvislosti je treba uviesť, že súčasťou pripravovaných zmien v oblasti rodinného práva a občianskeho práva je i návrh na úpravu lehôt na rozhodovanie súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom sa navrhuje osobitne upraviť lehoty pre konanie o predosvojiteľskej starostlivosti a pre konanie o osvojiteľnosti.
Súčasne je potrebné v oblasti prevencie a eliminácie násilia páchaného na deťoch, ženách, starších osobách a zdravotne postihnutých posilňovať legislatívu a právne normy tak, aby sa dosiahli efektívnejšie súdne postupy s lepšou ochranou obetí a striktnejším postihom násilníkov. Cieľom by malo byť prostredníctvom aktívnych opatrení prispieť k eliminácii násilia páchaného v rodinách tak, aby nik nemusel čeliť porušovaniu svojich základných ľudských práv a všetci mohli žiť svoj život bezpečne, slobodne, dôstojne a bez akéhokoľvek ohrozenia.
VýchodiskáV záujme naplnenia cieľa v predmetnej oblasti, a to vytvorenia funkčného a univerzálneho systému ochrany a pomoci rodine a jej členom je nevyhnutné zabezpečiť implementáciu medzinárodných dokumentov a odporúčaní Výboru OSN pre práva detí do právneho poriadku Slovenskej republiky a upraviť vzťahy medzi deťmi a rodičmi, tak, aby boli v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa.
V rámci systému právnej ochrany rodiny je prvoradým cieľom obnoviť prirodzené rodinné prostredie dieťaťa, a to prevenciou a aktívnou terénnou sociálnou prácou udržať a upevniť jeho vlastnú biologickú rodinu. V prípade, že sú práva dieťaťa v rodine ohrozené, nie sú napĺňané, ak je nevyhnutné dieťa z rodiny vyňať, je dôležité hľadať čo najvhodnejšiu formu náhradnej rodinnej starostlivosti. Naďalej je však potrebné pokračovať v sociálnej práci s rodinou, teda intenzívne sanovať, stabilizovať rodinu a pracovať na skorom návrate dieťaťa.
V tejto súvislosti si je potrebné uvedomiť, že náhradné riešenie pre dieťa, v prípade zlyhania rodiny, pokiaľ nemá rodinnú formu, nemožno považovať za rovnocenné rodinné prostredie. Kvalitná náhradná starostlivosť je síce veľmi podstatná a potrebná, ale nie je východisková. Práca s biologickou rodinou zostáva stále prvoradou úlohou.
Z uvedeného dôvodu je potrebné opakovane vyzdvihnúť potrebu intenzívnej sanácie biologickej rodiny, ktorá napomôže vrátiť dieťa späť rodičom. V záujme obnovy schopnosti rodiny plniť si svoje funkcie, ak rodina v ich plnení zlyháva, máme záujem posilniť predovšetkým nástroje, ktoré sú zamerané na sanáciu rodiny v kríze.
V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie sa v súčasnosti pripravuje nová právna úprava, ktorej cieľom je v súlade s medzinárodnými dokumentmi a odporúčaniami chrániť práva a záujmy detí a mládeže, ktorých výchova je vážne narušená. Ide najmä o deti, ktoré boli vyňaté z rodinného prostredia na základe rozhodnutia súdu, deti týrané a zneužívané, deti s poruchami správania a pod.. Pozornosť zameriame predovšetkým na posilnenie práce s rodinou, terénnu sociálnu prácu, krízovú intervenciu a ďalšie opatrenia sociálnej prevencie a sociálnoprávnej ochrany, na úpravu profesijných predpokladov ich výkonu, ako aj finančnú podporu detí umiestnených v pestúnskej starostlivosti
Zároveň v rámci pripravovanej legislatívy mimoriadnu pozornosť venujeme zabezpečeniu rovnocenného náhradného prostredia deťom, ktoré nie sú vychovávané v prirodzenej rodine.
V predmetnej oblasti je potrebné legislatívne upraviť, kedy sa:
- musí zasiahnuť do rodiny, pretože je to potrebné a nastala skutočnosť predvídaná právnou normou a zároveň je treba prijať a realizovať konkrétne a zodpovedajúce opatrenia upravené v zákone/ochrana dieťa ak je ohrozené na živote, alebo sa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, zabezpečenie ochrany jeho psychického a fyzického zdravia a pod./,
- musia ponúknuť alternatívne riešenia za aktívnej účasti rodičov ( odborné poradenstvo, výchovná činnosť a pod),
- môžu ponúknuť rôzne možnosti riešenia (sociálne poradenstvo, sociálne služby).
Výkon sociálno-právnej ochrany a sociálnej prevencie ovplyvňuje jednak súčasný stav právnej úpravy, ako aj profesijné zabezpečenie výkonu, nedôsledná implementácia právnych úprav v rôznych oblastiach a medzinárodných dohovorov z oblasti práv detí v praxi, ako i nepostačujúce materiálno-technické zabezpečenie výkonu, osobitne nepostačujúca finančná podpora pestúnskej starostlivosti.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že v súčasnosti je potrebné vykonať zmeny v troch oblastiach. Vo svojej podstate sú komplementárne a navzájom sa dopĺňajú. Ide o skvalitnenie terénnej sociálnej práce s rodinou s cieľom sanácie rodinného prostredia, transformáciu detských domovov na zariadenia rodinného typu, ktoré by sa v najväčšej možnej miere približovali fungovaniu rodiny a prehĺbenie rôznych foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá by mala prevládať nad ústavnou výchovou.
Pozornosť je potrebné venovať aj podpore integrácie detí a mladých dospelých po ukončení ústavnej a ochrannej výchovy do prirodzeného sociálneho prostredia, ktorá bude zameraná na zlepšenie pôvodného prostredia biologickej rodiny, vytvorenie podmienok pre uplatnenie na trhu práce a podporu osamostatnenia sa napr. poskytovaním chráneného bývania - tzv. domy na polceste, prípadne útulkov pre mladých dospelých po ukončení ústavnej výchovy.
V záujme flexibilnejšieho prijímania opatrení na ochranu detí v uvedenej oblasti je potrebné rozšíriť aj možnosti súdu a štátnych orgánov.
V záujme vytvorenia funkčného a univerzálneho systému ochrany a pomoci rodine a jej členom je nevyhnutné venovať oveľa viac pozornosti problematike rodovo podmieneného násilia na ženách, ktoré je vo svojich súvislostiach a dôsledkoch natoľko špecifické a osobité, že si vyžaduje osobitné formy prístupu a postupu pri jeho eliminácii, pretože tradičné nástroje sú nedostatočné. Komplexnú pomoc je však možné zabezpečiť len spoluprácou integrovaných tímov odborníkov.
Uvedomujúc si aktuálnosť problému výskytu sociálno-patologických javov v rodinách a snahu o ich prevenciu je zároveň potrebné v najbližšom období dôsledne upraviť výkon sociálnoprávnej ochrany dospelých. Nástroje sociálnoprávnej ochrany musia byť zamerané na riešenie situácií, ktoré sa v rodine vyskytujú, ako je napr. partnerské násilie, zanedbávanie starostlivosti o starších členov rodiny, sociálnoprávna ochrana členov rodiny so zdravotným postihnutím a pod.
Trestnoprávnu ochranu detí rieši rekodifikácia Trestného zákona; v osobitnej časti pri jednotlivých trestných činoch sa navrhuje sprísnenie trestov, a to aj pri trestných činoch páchaných na deťoch.
V súvislosti s ochranou detí je treba vykonať zmeny vo viacerých oblastiach rodinného práva, upraviť dĺžku súdneho konania a výkonu rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Nástroje riešenia
- Návrh zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
- Národný akčný plán pre deti
- Návrh legislatívnej úpravy v oblasti spôsobu finančnej podpory náhradnej rodinnej starostlivosti
- Návrh zákona o rodine
- Rekodifikácia Trestného zákona a Trestného poriadku
- Legislatívny zámer zákona o sociálnoprávnej ochrane dospelých
- Výskum v oblasti násilia páchaného na ženách, starších ľuďoch, osobách so zdravotným postihnutím
- Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách
- Prostriedky z programov EÚ „Rodová rovnosť“ a „DAPHNE II“.